Albánsko je krajina kontrastov – nádherná príroda, lacné ceny a autentická atmosféra, no aj problémy s odpadom a infraštruktúrou. Napriek nedokonalostiam stojí za objavenie.
Najkrajšie rumunské cesty
Keď sa povie rumunské cesty podvedome nám naskočí kopec predsudkov. Nie len, že to nie je pravda, v tomto článku vám ukážeme úplný opak.
Jediná dosť naprd vec na rumunských cestách je drahý benzín. V dobe, keď sme ich brázdili my (09/2025) sme nenašli diesel pod 1,55 e. Pri našej 9 litrovej spotrebe a tisícoch km za nami to nie je síce hrozné, ale ani nič potešujúce. Inak diaľnice sú super a lacné, okresky sú tiež poväčšine v dostatočnom až veľmi dobrom stave. V Rumunsku si príde na svoje aj kopec offroaderov a overlanderov. Ak máte 4×4, tak tu nájdete aj kopec lesných či horských ciest, ktoré mega stoja za to. My sme zažili dve horské cesty, v super stave, ktoré nás absolútne dostali.
Transfăgărășan
Transfagarasan (7C) je často označovaný ako „kráľ rumunských ciest“ a patrí medzi najznámejšie horské trasy v krajine. Vedie cez južnú časť Karpát (pohorie Făgăraș) a má dĺžku 151 km. Táto trasa sa dá podľa navigácie zvládnuť za cca 3 hodinky, ale my odporúčame na ňu vyčleniť minimálne pol dňa až deň. My sme ju prešli z juhu na sever a tiež nám to trvalo celý deň.
Ponúka dramatické serpentíny, tunely a mosty, ktoré fascinujú motoristov aj turistov. Cestou sa otvárajú úchvatné výhľady na hory, priehrady a divokú prírodu, ktoré robia z jazdy po Transfagarasane nielen cestu, ale aj nezabudnuteľný zážitok pre každého dobrodruha. Páni z Topgear ju označili za ,,best road in the world.‘‘ Po ceste je kopec miest, kde sa dá zastaviť, pokochať alebo zájsť na prechádzku či turistiku. Tí z vás, ktorí by tu chceli prespať (ako my) majú nespočetné množstvo miest, kde sa to bez problémov dá.
Vznikla na príkaz vtedajšieho rumunského lídra Nicolae Ceaușesca začiatkom 70. rokov, predovšetkým z vojenských dôvodov. Stavba prebiehala v rokoch 1970 – 1974 (s neskoršími úpravami), bola nesmierne náročná a vyžiadala si nasadenie vojska aj civilných robotníkov, pričom podľa odhadov prišlo o život desiatky až stovky ľudí, hoci oficiálne čísla neboli nikdy zverejnené.
Na samom vrchole je aj najdlhší cestný tunel v Rumunsku s dĺžkou 884 metrov, kopec stánkov a krásne jazero Balea. My sme mali celý deň brutálnu hmlu, takže sme nemali veľmi šťastie na výhľady. Dá sa tu aj začať túra na najvyšší vrch Rumunska- Moldoveanu (2 544 m n.). Po ceste sa ešte oplatí zastaviť na priehrade Barajul Vidraru, jazero Vidraru, vodopád Cascada Bâlea a dedinke Cârțișoara.
Jedna z najväčších atrakcií tejto cesty sú medvede. V pásme lesa je veľmi veľká pravdepodobnosť, že sa vám ich podarí stretnúť. Strácajú však plachosť, očakávajú jedlo a mnoho turistov im ho ochotne dá alebo nechá na mieste odpadky. Vidieť matku s dvomi malými mackami z bezpečia auta bol krásny zážitok. Ale zároveň si plne uvedomuje ako veľmi neprirodzené to je. Keď sme stiahli okno kvôli lepšej fotke medvede sa k nám ihneď priblížili lebo očakávali snečík. Tak teda za nás malá prosba, obdivujte z diaľky, ale nekŕmte. V lese majú naozaj kopec možností.
Transalpina
Transalpina (67C) , známa aj ako „cesta kráľov“, je najvyššie položenou cestou v Rumunsku. Vedie cez strednú časť Karpát a má 148 km. Táto trasa je známa svojimi širokými panorámami, ktoré odhaľujú divokú krásu hôr, údolí a odľahlých oblastí krajiny. Transalpina je ideálna pre motoristov, cyklistov aj turistov, ktorí túžia po adrenalíne aj spojení s nedotknutou prírodou. Poskytuje pokojný, no zároveň majestátny zážitok pri objavovaní rumunských hôr. Je plynulejšia a pohodovejšia, ale v pár úsekoch sa tiež poriadne zapotíte.
Túto trasu sme absolvovali zo severu na juh. Na začiatku sme sa pomerne dlho plahočili cez les, ktorý nebol až taký zaujímavý. No keď sme prešli nad neho, začala poriadna podívaná. Zastaviť sa môžete v horskom stredisku Rânca, jazero Vidra a Lacul Oașa a mestečko Sebes. Najvyšší bod Transapliny je Urdele Pass (2 145 m n. M) s úžasným 360° výhľadom na pohorie Parâng. Samotné serpentíny sem patria k najkrajším v Karpatoch.
Keďže sme cestu prechádzali v septembri, boli sme pripravení na horšie počko, čo sa aj stalo. Na vrchole sme nevideli nič a zopár kilometrov sme išli v absolútnom mlieku. Výhľady síce neboli, ale aj toto malo svoje čaro.
Prezývku „Cesta kráľov“ získala v roku 1938, keď ju po rekonštrukcii slávnostne otvoril kráľ Karol II. spolu s kráľovskou rodinou. Odvtedy si udržala symbolický význam kráľovskej cesty, aj keď neskôr upadla do úzadia a dlhý čas nebola udržiavaná. História Transalpiny je však omnoho staršia. Podľa niektorých zdrojov tu prvé cesty vybudovali už Rimania počas ťaženia do Dácie, keď potrebovali prechod cez Karpaty. V stredoveku ju využívali hlavne pastieri, ktorí viedli svoje stáda z Valachie do Transylvánie. Kvôli tejto funkcii sa jej zvyklo hovoriť aj „Čertov chodník“ (Poteca Dracului).
Obe tieto horské cesty predstavujú unikátne spojenie prírody, histórie a ľudskej odvahy prekonať náročný terén Karpát. Transfăgărășan očarí dramatickými serpentínami a ikonickými vyhliadkami, zatiaľ čo Transalpina ponúka otvorené panorámy a pocit voľnosti na najvyššej ceste Rumunska. Spoločne vytvárajú jedinečný zážitok pre cestovateľov, ktorí hľadajú dobrodružstvo a krásne výhľady.
Prečítaj si naše blogy
Kosovo je mladá krajina s bohatou históriou, kontrastmi a autentickou atmosférou. Moderná Priština a historický Prizren ukazujú, že Balkán má stále čo ponúknuť mimo masového turizmu.
Skopje je mesto plné kontrastov, kde sa mieša brutalistická architektúra s pompéznymi sochami, históriou aj chaotickou energiou Balkánu.
Poďme si pokecať.
Máš konkrétnu predstavu alebo si zatiaľ trošku stratený/á? Neboj, spolu to vymyslíme.